Otvorené pre všetkých

Spoločne koordinujete výskumné činnosti v spoločnosti Balluff. Aké vlastnosti by ste mali mať pre túto prácu?

Freyja Schneiderová:Obe sa delíme o túto úlohu. Albert je vedeckou kontaktnou osobou, pokiaľ ide o nové projekty, spoluprácu alebo žiadosti. Akonáhle je projekt schválený, ja poskytujem podporu pri jeho realizácii. Určite by ste mali byť zvedaví a komunikatívni, pretože sa musíte zaoberať vždy novými témami, aktívne oslovovať nových ľudí a tiež otvorene riešiť problémy.

Albert Dorneich:Práca na rozhraní elektrotechniky, strojárstva, materiálového inžinierstva, výrobného inžinierstva a informatiky si často vyžaduje interdisciplinárne myslenie. Musíte tiež vedieť žiť s určitou mierou neistoty. Hoci sa výskumné projekty riadia časovým harmonogramom, ich rozsah a smerovanie sa počas projektu často menia alebo sa objavujú úplne nové otázky.

Freyja Schneiderová:Musíte byť tiež dobre organizovaný, pretože to celé zahŕňa nemalé množstvo byrokracie. Treba podávať žiadosti a faktúry, sumarizovať výsledky a písať správy.

Kto môže pracovať na výskumných projektoch v spoločnosti Balluff?

Freyja Schneiderová:Ktokoľvek! Výskumné témy a otázky môžu byť veľmi rôzne. Mnohé projekty pochádzajú z oddelenia inovácií a vývoja produktov, ale mali sme aj výskumný projekt, ktorý pochádzal z oddelenia ľudských zdrojov. Momentálne máme výskumný projekt v oblasti softvérového inžinierstva. Veľa obsahu projektov poskytujú aj naši študenti alebo stážisti vo forme záverečných prác a s vysokým podielom praktickej zložky. Napríklad stavajú demonštračné prístroje, vytvárajú plagáty a zúčastňujú sa na sieťových podujatiach.

S ktorými partnermi spolupracujete?

Albert Dorneich:Jedným z našich najbližších výskumných partnerov jeARENA2036- výskumná platforma pre mobilitu, udržateľnosť a výrobu budúcnosti. Tá sa k spoločnosti Balluff hodí nielen tematicky, ale aj kultúrne. Koniec koncov, zvláštnosťou spolupráce v aréne je kultúra inovácií: búranie síl, spolupráca medzi spoločnosťami, praktický význam a byť v popredí. Skutočný spoločný výskum, v ktorom možno zmapovať celý hodnotový reťazec. Nikto nesedí vo svojej veži zo slonoviny, ale stretáva sa vo výskumnom areáli. Ďalšími dôležitými výskumnými partnermi z regiónu sú pre nás Fraunhoferove inštitúty IPA a IAO, KIT (Karlsruhe Institute of Technology), Univerzita v Stuttgarte a Hochschule der Medien (HdM).

Na akých otázkach v súčasnosti pracujete?

Freyja Schneiderová:Naši kolegovia pracujú na rôznych výskumných projektoch. Ak sa však pozrieme na štyri najrozsiahlejšie projekty, sú to Softvérovo definovaná výroba pre automobilový a dodávateľský priemysel, synergický región 5G, HoLoDEC a Connect4HCA.

Čím sú tieto štyri projekty výnimočné?

Freyja Schneiderová:V projekte Softvérovo definovaná výroba používame novú metódu, pri ktorej uvažujeme skôr v zmysle softvéru ako hardvéru; softvér tu definuje výrobu. Analogicky k riešeniam z oblasti informačných a komunikačných technológií sa aj neznáme funkcie majú realizovať pomocou automaticky generovaného softvéru. To znamená napr: Výrobný systém môžem virtuálne otestovať pomocou digitálneho dvojčaťa skôr, ako ho nastavím v skutočnosti. To samozrejme prináša obrovské výhody.

Dôležitú úlohu zohráva aj téma softvérovej bezpečnosti, ktorá má pre nás zásadný význam. Ako môžem napríklad vykonávať aktualizácie alebo upgrady softvéru v produktoch Balluff a zvýšiť tak odolnosť systémov? Silné zameranie na softvér je pre nás vzrušujúce, pretože v minulosti sme často uvažovali v súvislosti s hardvérom. Spolupracujeme s Technologickým inštitútom v Karlsruhe (KIT), Univerzitou v Stuttgarte, spoločnosťami Bosch a Audi a mnohými ďalšími partnermi. Financie pochádzajú z vládneho programu na podporu inovatívnych spoločností počas krízy spôsobenej koronavírusom. 5G Synergieregion je tiež komplexný výskumný projekt. ARENA2036 prevádzkuje vlastný 5G kampus v spolupráci so spoločnosťou Nokia, kde vyvíjame a testujeme konkrétne 5G aplikácie v priemyselnom kontexte. Na projekte sa podieľa široká škála partnerov: Od "veľkých hráčov", ako je Bosch, až po malé začínajúce podniky. Čo však robí projekt výnimočným, je zameranie na reálne aplikácie a široké spektrum výskumu: je tu možné všetko, od testov dronov cez mesto Stuttgart až po optimalizáciu procesov vo výrobe alebo logistike. Vyhodnocujeme a testujeme komunikáciu a lokalizáciu prostredníctvom 5G, aby sme posúdili, do akej miery by sme chceli túto technológiu využívať aj pre naše výrobky a zákazníkov.

Albert Dorneich:Ďalším zaujímavým projektom je HoLoDEC. Tu sa zameriavame na vývoj bezdrôtových senzorov, ktoré môžu fungovať ako uzly v internete vecí bez káblov. V priemysle existuje mnoho prípadov využitia, napríklad pri používaní vysoko mobilných robotov, v oblastiach kritických z hľadiska hygieny, ako je potravinársky priemysel, alebo pri modernizácii. V centre výskumu sú energeticky efektívne bezdrôtové protokoly na prenos údajov, technológia batérií na zabezpečenie dlhej životnosti a samotný senzor. Ako inteligentný musí byť senzor? Inými slovami, koľko umelej inteligencie a analýzy údajov prebieha priamo prostredníctvom mikrokontroléra? Alebo jednoducho posielame nespracované údaje priamo do cloudu?

Kde sa zistenia využijú?

Albert Dorneich:Jedným z prípadov použitia je detekcia únikov v nádržiach. Tu by ste najradšej raz umiestnili senzor pod nádrž a potom už s ním nikdy nemali nič spoločné, samozrejme, ak nekvapká. Tu sa vyžaduje životnosť viac ako desať rokov. Tieto otázky sa týkajú aj nášho systému inteligentného preskupovania v intralogistike alebo monitorovania stavu.

A čo sa skrýva za systémom Connect4HCA?

Albert Dorneich:HCA je skratka pre automatizáciu zameranú na človeka. Ide o protipól k počítačom integrovanej výrobe (CIM). Výroba bez ľudí - o tejto myšlienke bol v 80. rokoch presvedčený nejeden automatizačný inžinier. "Dokonalý" systém - výrobné haly vyrobené pre stroje, bez svetla, pretože nikto nemusel nič vidieť. My v spoločnosti Balluff sme však presvedčení, že bez ľudí to nejde. Preto sa spolu s Fraunhoferovým inštitútom IAO a ďalšími priemyselnými partnermi zúčastňujeme na projekte ARENA2036: chceme zistiť, ako možno ľuďom najlepšie poskytovať informácie vo flexibilnej výrobe - dôraz sa tu kladie na prepojenie ľudí so systémom. Predstavte si, že vstúpite do výrobnej haly a privíta vás robot, ktorý vás oboznámi s aktuálnymi informáciami a prevedie vás halou. To si vyžaduje zber, prenos a spracovanie obrovského množstva údajov a všetko musí komunikovať so všetkým ostatným. Veľkú pozornosť venujeme technickej stránke. Fraunhoferov inštitút osvetľuje ľudské a etické aspekty.

Ako presne tento proces vyzerá?

Freyja Schneiderová: Ako prebiehajú projekty?Inovačný proces sa vždy pohybuje medzi trendmi a použiteľnosťou pre zákazníka. Trendy na nás ako organizáciu doliehajú zvonku: či už ide o trhové trendy, nové technológie, správanie jednotlivých používateľov alebo spoločenské zmeny - ako spoločnosť sa nemôžeme zaoberať všetkým. Preto musíme sledovať a vyhodnocovať vývoj a prijímať rozhodnutia. Práve preto má spoločnosť Balluff proces Trend to Searchfield a rámec Technology Scouting Framework. Sú prepojené s jednotlivcami. Môžete sa prihlásiť k jednotlivým témam a následne vám bude poskytnutý čas a zdroje.

A potom sa v závislosti od situácie zameriavame na výskumné projekty financované z verejných zdrojov, zakladáme interný start-up - tzv.strategický inkubačný program- ktorý potom pracuje ako samostatný tím podľa metódy štíhleho startupu, alebo začíname s overovaním konceptu.

Znamená to, že nie každý nápad alebo projekt sa realizuje?

Freyja Schneiderová:Rozhodne nie. Projekty financované z verejných zdrojov ponúkajú možnosť vykonávať výskum nezávisle od ekonomických obmedzení, ale spoločnosť Balluff vyberá projekty tak, aby dobre zapadali do podnikovej stratégie.

Ako sa vysporiadať s tým, keď výskumný projekt nevykazuje želaný potenciál?

Freyja Schneiderová:Nepokladajte to za neúspech. Je to dôležité, pretože práve na to sú výskumné projekty určené. Musíme neustále rozširovať svoj pohľad, pretože spoločnosti majú tendenciu zaspať na vavrínoch, čo však skrýva riziko, že im uniknú nové trendy, pretože sa príliš sústredia na každodennú prácu. "Hranie na istotu sa potom stáva heslom. Chceme žiť pozitívnu kultúru chýb a k tomu prirodzene patrí aj učenie sa z chýb alebo domnelých zlyhaní.

Albert Dorneich:Alebo ich dokonca oslavovať formou "f***-up night". Je to aj v povahe veci, že niektoré výskumné projekty, najmä v základnej oblasti, nevedú hneď k hotovému produktu. Ak sa všetky nové nápady vždy rozbehnú, potom sme niečo urobili zle. Riziko neúspechu k tomu jednoducho patrí.

Prečo je angažovanosť vo výskume pre spoločnosť Balluff taká dôležitá?

Freyja Schneiderová:Spoločnosť Balluff tu plne zodpovedá svojmu tvrdeniu o "inovácii automatizácie". Nechceme len prispôsobovať technológie, chceme sa aktívne podieľať na ich výskume. Do programu môžeme zaradiť vlastné témy, ktoré sú dôležité pre našich zákazníkov. Výsledky plynú do procesu štandardizácie alebo niekedy končia patentom. Okrem toho je vždy dobré myslieť mimo rámca. Interne sme veľmi prepojení, takže je samozrejmé, že sa v rámci výskumu prepájame aj s partnermi.